Indexy výrobných cien v marci 2026: priemysel klesá štvrtý mesiac, no celkový obraz drží štyri rôzne rýchlosti

Marec 2026 v číslach

Výrobné ceny v marci 2026 nemajú jednotný príbeh. Záleží od toho, na ktorý sektor a aký pohľad sa pýtate.

Najsilnejší pokles zaznamenali poľnohospodári: ich produkčné ceny klesli medziročne o 5,2 %. To je najhlbší prepad od začiatku roka 2026 a po januári (−2,4 %) a februári (−4,9 %) potvrdzuje zrýchľujúcu sa deflačnú trajektóriu v poľnohospodárstve. Ťahačom poklesu sú rastlinné výrobky, ktoré klesli o 10,2 %. V štruktúre rastlinnej výroby zaznamenali dvojciferné poklesy ceny obilnín, zemiakov, zeleniny aj rastlín používaných na výrobu cukru — v rozsahu od 10 % do 26 %. Jedinou výnimkou v rastlinnej výrobe boli ovocie a orechy s rastom o 7,1 %. Ceny živočíšnych výrobkov klesli o 1,9 %, čo je druhý mesiac za sebou.

Druhým výrazným poklesovým údajom je tuzemská priemyselná výroba: ceny pre domáci trh klesli o 1,2 %. Ide o štvrtý mesiac v rade s medziročným poklesom. Z 16 sledovaných odvetví priemyslu sa zníženie cien prejavilo v ôsmich. Najvýraznejší pokles zaznamenala podielovo významná energetika a tiež výroba dopravných prostriedkov a potravín, nápojov a tabaku — všetky do 3 %.

Naopak na strane plusu drží stabilný rast stavebníctvo: ceny stavebných prác stúpli medziročne o 4,7 %, ceny materiálov v stavebníctve o 5,7 %. A v rámci priemyslu rastú aj ceny v exporte — síce len mierne (+0,9 %), ale vyrovnávajú pokles tuzemských cien tak, že celkový priemyselný index úhrn skončil v marci na 100,1, čo je medziročný rast o nepatrných 0,1 %.

To je dôležitý detail, ktorý zaniká v správach: agregátna priemyselná výrobná inflácia je v marci 2026 fakticky nulová. Pokles tuzemských cien (−1,2 %), ktorý zvykne dominovať v titulkoch, je len jednou stranou mince — protibežný export s rastom 0,9 % ho takmer presne vykompenzuje.

Štyri rýchlosti naprieč sektormi

Hlavný štruktúrny insight marcových dát: výrobná sféra Slovenska sa pohybuje súčasne v štyroch rôznych cenových režimoch.

Štyri trajektórie sa dajú sumarizovať takto:

• Poľnohospodárska deflácia (−5,2 % až −10,2 %). Z domácej sféry vychádza najsilnejší dezinflačný impulz a v ňom dominujú rastlinné výrobky. Po dvoch rokoch silného rastu cien obilnín a olejnín sa trh prepadáva späť — výsledok je viditeľný aj v spotrebiteľských cenách potravín, ktoré v marci medzimesačne klesli o 1,5 % (zo zverejnenia inflácie z 15. apríla 2026).

• Tuzemská priemyselná dezinflácia (−1,2 %). Vlažnejšia, ale konzistentne pokračujúca. Hlavným ťahačom dolu je energetika; výroba dopravných prostriedkov má pokles čiastočne aj kvôli vysokej porovnávacej základni (marec 2025 bol prvým mesiacom medziročného rastu cien áut po 13 mesiacoch poklesov).

• Mierny exportný a celkový rast (+0,1 až +0,9 %). Pre exportom orientovanú slovenskú ekonomiku je tento údaj dôležitý — ukazuje, že na vonkajšom trhu si slovenskí výrobcovia ceny udržali. Pri väčšine veľkých výrobných sektorov je vývoz dominantnou časťou tržieb, takže celkový agregát "úhrn" (100,1) je z makroekonomického hľadiska blížšie k realite výrobnej sféry než samotný "tuzemsko" (98,8).

• Stavebná inflácia (+4,7 % až +5,7 %). Stavebníctvo žije vlastným príbehom, ktorý je odpojený od priemyslu aj poľnohospodárstva. Konsolidačné opatrenia tretieho balíka (poplatok za ťažbu kameniva, postupné rušenie bezodplatných emisných povoleniek) sa do cien materiálov premietli a tlačia ich v marci na +5,7 % YoY — vyššie tempo než ceny stavebných prác (+4,7 %). To je obrátenie pomeru z konca roka 2025, keď práce rástli rýchlejšie než materiály. Ak by sa tento posun udržal, znamená to, že pri novej výstavbe v 2026 budú materiálové vstupy hlavným ťahačom rastu cien.

V rámci priemyslu: ťažba +7,1 %, výroba −1,0 %

Aj samotný "priemyselný" agregát skrýva výraznú vnútornú divergenciu. Tuzemský index 98,8 je váženým priemerom troch protichodných zložiek:

Ťažba a dobývanie síce rastie najrýchlejšie zo všetkých priemyselných subsektorov, no jej váha v aggregáte je malá, takže reálny vplyv na headline číslo nie je výrazný. Naopak energetika (D) má zo subsektorov váhu výrazne vyššiu a jej medziročný pokles tlačí celý tuzemský index nadol.

Bázický pohľad: kde sa ceny od decembra 2021 najviac vzdialili

Najvýraznejší štruktúrny obraz dáva pohľad na bázické indexy (december 2021 = 100), ktorý ŠÚ SR publikuje v cube sp0107ms. Tieto indexy ukazujú, kde sa cenová úroveň oproti začiatku metodologickej éry (december 2021 ako nový základ) nachádza dnes.

Rozptyl je takmer 54 percentuálnych bodov. Najnižšiu hodnotu má výroba počítačových a elektronických výrobkov (88,3) — odvetvie, kde sú ceny dnes o 11,7 % nižšie ako pred štyrmi rokmi a štyrmi mesiacmi. Aj výroba kovov a kovových konštrukcií (98,8) zostala mierne pod úrovňou bázy. Tieto dva sektory zachytávajú globálny tlak na priemyselné ceny: nadprodukcia v ázijskej elektronike a oslabenie cien priemyselných kovov po vrcholoch v rokoch 2022–2023.

Na opačnej strane spektra je výroba elektrických zariadení (142,2) s rastom o 42,2 % od decembra 2021, nasledovaná textilom (138,9) a sektorom gumy, plastov a nekovových minerálov (131,5). Pri elektrických zariadeniach sú za rastom dlhodobo vyššie ceny meďených a hliníkových komponentov a špeciálnych transformátorov pre energetickú infraštruktúru. Pri textile a gume + plastoch ide o zložené efekty — vyššie energetické vstupy, vyššia mzda a koncentrácia produkcie do menšieho počtu európskych výrobcov.

Sektor potravín, nápojov a tabaku je na bázickom indexe 124,0 — teda 24 % nad úrovňou decembra 2021 — napriek aktuálnej deflácii v poľnohospodárskych vstupoch. To ukazuje, že prepad cien primárnej rastlinnej produkcie sa zatiaľ neprepája do potravinárskej výroby v rovnakej rýchlosti.

Energetika (dodávka elektriny, plynu a pary) je v bázickom indexe na úrovni 155,6 — teda o 55,6 % nad decembrom 2021. Aj keď mierne klesá medziročne, absolútne ceny zostávajú výrazne vyššie ako pred štruktúrnym posunom z roku 2022.

Stavebníctvo: materiály preberajú ťahačskú úlohu

Na detailnejší pohľad si zaslúži kontrast medzi cenami stavebných prác a materiálov.

V novembri 2025 ceny stavebných prác rástli rýchlejšie než materiálov (7,1 % vs 5,2 %). V januári 2026 sa pomer otočil (materiály 4,3 % > práce 3,9 %), v marci 2026 je rozdiel ešte výraznejší (5,7 % > 4,7 %). Ide o štrukturálny posun: zatiaľ čo pri prácach do cien vstupujú najmä mzdy a marže (ktoré reagujú s oneskorením), pri materiáloch sa rýchlejšie prejavujú nákladové opatrenia. Konsolidačný balík od januára 2026 (napríklad poplatok 1,35 EUR za tonu kameniva) je súčasťou tohto efektu, rovnako ako začínajúce postupné rušenie bezodplatných emisných povoleniek.

Pre developera či investora to znamená, že kalkulácie projektov pripravované na základe Q4 2025 cien sú v marci 2026 už mierne podhodnotené na materiálovej strane, hoci na pracovnej strane sú stále blízko reálnym hodnotám.

Metodická poznámka: medzimesačné indexy a bázický rok

Indexy výrobných cien publikované ŠÚ SR sa od januára 2024 počítajú s novou bázou — december 2021 = 100 (predtým 2015 = 100), v poľnohospodárstve rok 2020 = 100. Pri zmene bázy bol prepočítaný celý časový rad, takže porovnania s historickými dátami pred januárom 2024 musia byť robené opatrne.

Tri dátové kocky DATAcube, ktoré tento článok cituje, zachytávajú tri rôzne perspektívy:

• sp0101ms — medziročný index (porovnanie s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka). Najpoužívanejší v médiách.
• sp0103ms — medzimesačný index (porovnanie s predchádzajúcim mesiacom). Ukazuje krátkodobé tempo, citlivý na sezónne výkyvy.
• sp0107ms — bázický index (vs december 2021). Ukazuje kumulatívny posun za dlhšie obdobie.

V medzimesačnom porovnaní (marec 2026 vs február 2026) sú tuzemské priemyselné ceny nižšie o 0,9 % a exportné o 0,3 % vyššie, takže aj v krátkodobom horizonte pokračuje rovnaký trend ako v medziročnom: tuzemský pokles, exportný mierny rast.

Údaje za marec 2026 sa po publikácii v ďalších mesačných behoch môžu mierne revidovať. Statpedia synchronizuje hodnoty s DATAcube API, takže odráža aktuálnu revidovanú verziu, nie historický snapshot z dňa tlačovky.

Hodnoty aktuálne k: 9. máj 2026. Synchronizované s DATAcube API (sp0101ms, sp0103ms, sp0107ms; update 2026-04-28).